Po prílete na letisko sme si vyzdvihli našu príručnú batožinu a na prenajatom aute sme vyrazili smer Santa Margherita di Pulla. Okolie popri diaľnici tvorilo sčasti more, v ktorého vodách sa rybári snažili o nejaký ten úlovok. Na plytčinách sa zhromažďovali kŕdle ružových plameniakov, ktoré ignorovali ruch okoloidúcich áut. Rušili sme ich azda len my, keď sme ich "lovili" našimi foťákmi. Cesta na ubytovanie ubehla pomerne rýchlo, more vystriedali lúky, polia s fóliovníkmi a kopce, v ktorých boli akoby zasadené domčeky, hotely a rezidencie. Všetko je tu tak trošku „do kopca“. Aj do apartmánu sme museli vyšľapať po niekoľkých schodoch. Recepčný nebol zrovna zhovorčivý, povedal len toľko, koľko musel. Ubytovanie bolo vkusné, priestranné, so zaujímavými detailami. Po vlastnoručne pripravených raňajkách sme nasadli do autíčka, zobrali mapu do rúk a vyrazili sme smerom na južné pobrežie k piesočným dunám. Keď sme prišli k nášmu cieľu, bolo to niečo úžasné. Nádherne modré more s trošku výraznejšími vlnami, ktoré spôsoboval aj fúkajúci vietor. Piesok na pláži bol jemný s bledošedým nádychom. Vládla tu úplná pohoda a kľud. Pár metrov od pláže bola rezervácia Piesočné duny, na ktorých vrchol bolo zakázané vystúpiť, čo sme samozrejme nevedeli. Až keď nás začali „prenasledovať“ miestni strážnici a spustili na nás niečo po taliansky. Zachovali sme chladnú hlavu a tvárili sa, že nerozumieme absolútne žiadnemu jazyku. Tak to chlapíci s odznakmi vzdali a gestikuláciou nám vysvetlili, že tam nemáme čo robiť a nech nešľapeme po ich piesku.