Z vlastnej skúsenosti mi je dobre známa situácia, keď pri pití rannej kávy v kancelárii, mi hlavou prebleskla myšlienka, či už svokru prepustili z nemocnice a či bude svoje zajtrajšie narodeniny oslavovať už doma. Ani som sa nenazdal a z pokojného dňa sa zrazu stalo skutočné peklo. Namiesto odpočítavania minút do začiatku mojej najobľúbenejšej pracovnej časti dňa – obeda, mám zrazu v brušnej dutine neopísateľné kŕče, v hlave už presne počujem množstvo výčitiek zo strany mojej milovanej, ináč velmi mierumilovnej polovičky. „Zase si zabudol na mamičku? Ona ťa tak neskutočne miluje. Minule ti predsa priniesla aj nové pyžamo.“ A toto sú presne tie vety, ktoré ani náhodou nechcem celý večer doma pri pozeraní futbalu počúvať, takže nemám na výber. Plán dnešného dňa: Musím utiecť z roboty, aby si to môj šéf nevšimol, čo najrýchlejšie sa dostať do najbližšieho nákupného centra a tam jej kúpiť niečo nie je veľmi pekné, ani drahé, ale hlavne dostatočne gýčové, lebo presne také veci má ona rada. Zároveň to ale nemôže pôsobiť lacno, lebo ani s tým by som veľmi nepochodil a ani náhodou by som za odmenu nedostal doma teplú večeru. Popri tomto však nesmiem zabúdať na rýchlosť vyberania, keďže chcem stihnúť aj popoludňajší zákusok s Jankou z vedľajšej kancelárie. Nastal čas na nákup darčeka, ktorý sa vyberá snáď najťažšie. Prvý bod som zvládol. Cestou nebola príliš veľká dopravná zápcha a tak som to do centra stihol celkom rýchlo. Dokonca aj parkovisko nebolo preplnené a hneď na druhom poschodí parkovacieho domu bolo voľné miesto. Dokonale zašité auto (je totiž firemné) a aj keby išiel náhodou nejaký kolega okolo, tak ľahko si ho nevšimne. Darček pre svokru, darček pre svokru... Nad ničím iným neuvažujem, ale jednoducho nič. Vôbec nič mi nenapadá. Som už na treťom poschodí nekonečného nákupného centra a nikde nie je nič, čo by spĺňalo jej náročné kritéria. Ejha, žeby predsa? Pred istým malým obchodíkom som zazrel dokonalé nohy, ktoré siahali snáď až po zem. Tak toto by bol skvelý darček. Teda pre mňa. Ona by sa mu asi až tak nepotešila, no aj tak vojdem dnu. Za pokus nič nedám. Obchod s dámskymi doplnkami. Na úvod musím zahrať veľmi seriózneho pána, ktorý vie presne čo hľadá. Aj keď opak je skôr pravdou. Popri sledovaní dokonalých nôh úchvatnej predavačky a vzájomnej výmeny pohľadov som zaostril na šatku. Tak to by ju mohlo potešiť. Zdá sa byť z kvalitného materiálu, je celkom lacná a dokonca môžem tvrdiť, že mi ide o jej zdravie a zahrám sa na vzorného zaťa. To je ono. Mám darček pre svoju milovanú svokru! Zvoní telefón. Kto zase s čím otravuje? A prúser je tu. Ešte dobre, že mi kolega pripomenul poradu u šéfa. Čiže na flirtovanie so slečnou predavačkou môžem zabudnúť. Zaplatiť, rýchlo do auta a späť do kancelárie. Konečne som v úplne prepotenej košeli našiel svoje auto. Vďaka za parkovacie domy a hlavne za tých pomocníkov, ktorý počas nákupov zase „nakupujú“ v našich autách, ešte aj chlieb s maslom a kapustová hlava sú fuč. Tak rozbité okno vysvetlím v robote asi len veľmi ťažko. Nakoniec tento malý darček pre svokru nebude až taký lacný. Čo už:-( Podľa všetkého mi okrem potravín nechýba už nič, takže cestou do roboty zavolám ešte do servisu a bude to OK. Hlavne musím stihnúť šéfa, nech nemám prúser ešte aj u neho. Samozrejme, do tohto musí ešte aj nejaký šikovný vodič nabúrať a môžeme vďaka nemu všetci zostarnúť v gigantickej zápche. Aspoň sa mi snáď podarí vytelefonovať servis. Teda, aj by som telefonoval... Kde som do čerta stratil telefón? Ja som ho asi nechal pri pokladni v obchode. Tak toto je dokonalý deň. Na ceste k rodinnému šťastiu a domácej pohode nájdem jedine asi infarkt. A prečo? Kvôli čomu? Už minulý rok som si hovoril, že sa musím na to pripraviť, nesmiem zabudnúť a hlavne si darčeky treba vopred vybrať, aby som opäť nemal stresy na poslednú chvíľu. No ako vždy, aj tento rok je scenár presne rovnaký. Teda ak nerátam peniaze za nové okno do auta, druhý nákup potravín, cestu po telefón nazad a vyhováranie sa u šéfa, prečo meškám na jeho všeobecne obľúbenú kázeň. Toto som chcel? NIE! Asi poslúchnem kolegov a aj ja budem nakupovať darčeky cez internet. Veď u nie jedného z nich som videl, že sa tam dajú kúpiť skvelé veci a pokojne mi ich prinesú kam len chcem. Aj keď slečna predavačka má dokonale dlhé nohy:-)