Výrobné firmy musia neustále zefektívňovať svoju výrobu, aby si udržali konkurencieschopnosť aj v tejto hospodársky menej priaznivé dobe. Jednou z ciest k zefektívneniu výroby je využitie informačných technológií v oblasti riadenia výroby. Preto vzniká zvýšený dopyt po systémoch pre riadenie výroby, ktoré v súčasnej dobe prechádzajú zrýchleným vývojom.
Na systém riadenia výroby majú jednotlivé firmy rôznorodé nároky. Je to spôsobené charakterom ich výroby, veľkostí výrobných dávok a spôsobom odbytu. Sú kladené nároky na zabezpečenie vstupných materiálov a požiadavky na využívanie výrobných zdrojov.
Vyskytuje sa stále veľa prípadov, keď výrobné riadiaci systém je implementovaný ako samostatný nezávislý systém na podnikovom informačnom systéme (ERP). V súčasnosti skôr prevládajú nevýhody, ale toto riešenie má aj svoje výhody . Dodatočné prepojovanie samostatných systémov výrobných a podnikových informačných systémov nie je nikdy úplne dokonalé. Zvyšujú sa nároky na obsluhu, ktorá musí počas prevádzky zabezpečovať vzájomnú synchronizáciu dát. Z hľadiska efektivity riadenia firmy nie je tak dôležité, aby na rôzne čiastkové funkčnosti systém podporoval všetky nároky užívateľov. Ako oveľa dôležitejšie sa javí maximálne účelná previazanosť s celým podnikovým informačným systémom . Možnosť lepšie rozdelenie práce medzi jednotlivých pracovníkov zaistí komplexné prepojenie výrobného systému s nadväzujúcimi obchodnými a ekonomickými časťami podnikového informačného systému. Zastupiteľnosť všetkých zainteresovaných pracovníkov sa zvyšuje a náklady na robenie vstupných dát sa minimalizujú. Predovšetkým ERP systémy, ktorých priamou súčasťou je aj výrobný riadiaci systém taký komfort poskytujú. Výrobca celého riadiaceho systému zodpovedá za vlastnú integráciu dát.
Technická príprava výroby (TPV) býva základom u väčšiny výrobných riadiacich systémov. Je založená na hierarchických kusovníkoch, v ktorých sa pomocou väzieb v nadväznosti na sklady jednoznačne popíše, z akých materiálov alebo polotovarov a aké množstvo sa bude jednotlivých výrobkov alebo zostáv vyrábať. Okrem iného to uľahčí tvorby objednávok materiálov od dodávateľov. Potrebné pracoviská, ich poradie a technologické časy sa určí v technologických postupoch. V prípade potreby pokročilejšieho plánovanie sa dajú ešte ďalej členiť na prípravné, jednotkovej a predávací. Zadávanie opakujúcich sa údajov možno čiastočne automatizovať a zjednodušiť používaním pomocných číselníkov.
Číselníky výrobných zdrojov sú najdôležitejšie. Definujú sa u nich parametre pre vytvorenie kapacitných plánovacích kalendárov u jednotlivých pracovísk alebo skupín pracovísk. Odloženie prideľovanie konkrétnych pracovísk zákazkám by mal systém dovoliť do doby, kedy sa príslušná zákazka plánuje. Dá sa tým zabezpečiť rovnomerné vyťaženie vzájomne zameniteľných pracovísk. Systém by mal umožniť k jednej operácii zadať viac požiadaviek na zdroje, ak je potrebné zohľadniť predpokladanú prítomnosť či neprítomnosť pracovníkov niektorých profesií alebo dostupnosť výrobných pomôcok. Aktuálnu dostupnosť týchto vedľajších výrobných zdrojov sa potom dá zohľadňovať pri plánovaní výroby. Zdokonalené plánovacie systémy (APS) sa bez tejto funkčnosti nezaobídu.