Informace z oblasti zemědělství a vztahy, které vznikají v tomto odvětví. Slnečnica sa na naše územie dostala v 16. storočí z Mexika. U nás ju začali pestovať v 30-tych rokoch na okrajoch kukuričných polí. Jej význam rástol hlavne koncom 40-tych rokov z dôvodu uspokojenia dopytu po rastlinných olejoch. Vo svete je štvrtou a u nás druhou najdôležitejšou olejninou. Celosvetová ročná produkcia je 9 miliónov ton slnečnicového oleja, čo je 10 % zo svetovej produkcie rastlinných olejov. Popri repke olejke je slnečnica našou najvýznamnejšou olejnatou plodinou, ktorej potreba na potravinárske použitie sa odvíja jednak od spotreby obyvateľstva a taktiež od spracovateľskej kapacity. Obsah oleja sa pohybuje v rámci jednotlivých odrôd od 25-46 % v nažkách a od 40-65 % v semenách. Slnečnicový olej z hľadiska ľudskej výživy slúži u nás ako štandard kvality. Odpad po spracovaní na olej sa používa ako hodnotné jadrové krmivo s vysokým obsahom bielkovín (40 %) a bez škodlivých glukozinulátov. Pri pestovaní slnečnice treba zohľadňovať jej biologické zvláštnosti - od zaraďovania do osevného postupu až po zber a pozberové spracovanie.